Recenze – Čo má spoločné Greta Thunberg s Janou z Arku?
Možno sa vám zdá porovnanie Jany z Arku a Grety Thunberg v kontexte inscenácie Saint Joan poľskej AST National Academy of Theatre Arts in Krakow trochu absurdné. Hoci sa mladá švédska aktivistka na scéne objavuje len na premietaných záberoch, je tu hneď niekoľko dôvodov, pre ktoré je toto spojenie podľa mňa viac ako adekvátne.
Vďaka scénografii Areta Slesinkseho sa dostávame do bytu, ktorý môže pripomínať lacný študentský byt. Alebo prostredie RPG hier. Alebo úkryt pred blížiacou sa apokalypsou. Stenu pokrýva exotická tapeta, priestor tvorí nábytok z čias socializmu, malý televízor či stará chladnička, mikrovlnná rúra a sporák. Takáto izba nám kladie otázky, či sme sa od Storočnej vojny niekam posunuli. Nastavuje nám ako ľudstvu zrkadlo.
V tomto úkryte sa nachádzajú postavy z rovnomennej hry írskeho dramatika G. B. Shawa. Jana, ktorú autor zobrazuje je predstaviteľkou rozumu, ktorý bojuje proti násiliu, dogmatizmu a autoritárstvu. Jana, ktorú poznáme ako postavu zo storočnej vojny je jej pravým opakom. Vďaka viere a zjaveniam mala priviesť Francúzsko k víťazstvu. Jana v tejto inscenácii je zosobnením oboch opisov. Je spasiteľkou aj racionálnou bojovníčkou. Presne ako Greta Thunberg.
Paralely medzi týmito dvoma postavami sú očividné. Historická Jana je považovaná za pomätenú bosorku, ktorú napriek jej zásluhám vo vojne cirkev upáli. Greta má šťastie. Pravdepodobne nebude v 21. storočí upálená, ale na druhej strane musela čeliť útokom „najmocnejšieho muža sveta“ počas jeho administratívy. Kto by predsa počúval naivnú stredoškoláčku? Shawova Jana je racionálnou postavou. Je Greta iná? Nie je. Odvoláva sa na dlhoročnú prácu vedcov.
Postapokalyptické spracovanie Jany z Arku od poľských študentov je nám tak desivo blízky. Ich interpretácia nachádza podobnosti medzi historickými udalosťami, dramatickou predlohou i dnešnou dobou. Je tak na nás, či si vypočujeme apel poľských študentov či švédskej aktivistky.
Dominika Dudášová (VŠMU)