Otázky pro autory – YES! (maybe), Švýcarsko
1.Prečo ste sa rozhodli spracovať práve túto hru/knihu/tému a čím vás zaujala?
Vytvorili sme YES! (MAYBE) ako praktickú časť našej bakalárskej práce v divadle. Je to autorská 30 minútová performancia o rôznych metódach práce a pohľadoch na život v divadelnom prostredí. Je to taktiež pocta všetkému, čo nám ako divadelníkom tento svet prináša. Spojili sme sa ako skupina, pretože sme chceli pojednávať o otázkach pokrytectva vo svete umenia a o rozhodnutiach, ktorým ako tvorcovia musíme čeliť denne. Cítili sme nutkanie spracovať konkrétne túto tému, pretože sme boli – a pravdepodobne stále sme – traja mierne stratení študenti divadla, ktorí si nie sú celkom istí, ako zapadnúť na trh a aké sú naše povinnosti v tomto svete mocenských štruktúr a zmien. Chceli sme hovoriť o kreatívnej práci v skupine ako i o výzvach, ktoré so sebou takáto spolupráca prináša. Mali sme k dispozícii samých seba a svoje skúsenosti, ktoré sme boli schopní aktívne využiť pri predstavení.
- Aký divadelný žáner môžeme nájsť vo vašej tvorbe?
Sú v nej síce zobrazené rôzne žánre, stále však sledujú jasne danú dramaturgiu. Niektoré z nich obsahujú tradičné prvky založené na textovej stránke, iné sú zasa veľmi performatívne. Použili sme tanečné, muzikálne, ale i opakujúce sa prvky.
- Je vaša tvorba určená pre špecifickú cieľovú skupinu?
Myslíme si, že je určená pre hocikoho, kto má záujem o divadlo, no taktiež dokáže s úsmevom spochybniť určené štruktúry a fungovanie inštitúcií. Je pre ľudí, ktorí sa cítia v tomto priemysle neisto, pre tých, ktorý nikdy neprestávajú hľadať. Možno i pre tých, ktorí zistili, že pre umenie už viacej nechcú trpieť.
- Odráža sa vo vašej tvorbe situácia, v ktorej sa práve nachádzame?
Ak máte na mysli Covid-19, nie tak celkom. Keď sme predstavenie nahrávali, museli sme hrať pre prázdnu miestnosť a dvoch kameramanov, takže sme sa museli viac zamerať na detaily. Ale celkovo sa na „situáciu, v ktorej sa práve nachádzame“, pozeráme ako na prieskum toho, aké rôzne typy a druhy hercov a ľudí na svete existujú. Naša spoločnosť a konkrétne svet divadla je presýtený rôznymi témami, ktoré sme snažili tematizovať: štruktúry moci, klišé frázy ako „musíte trpieť, ak chcete tvoriť“, nechcieť „vykrvácať“ pre umenie.
- Ako vyzeral váš tvorivý proces počas posledného roka? Mali ste dostačujúce podmienky a priestor pre tvorbu a skúšanie?
Keďže šlo o praktickú časť našej bakalárky, už sme prešli kurzom, v ktorom sme našu skupinu vyskladali. Zišli sme sa, pretože sme riešili podobné záležitosti, ktorými sme sa chceli zaoberať a tematizovať ich. Počas pol roka na kurze sme vytvorili náčrt scenára nášho projektu a predložili ho. Hneď potom nasledovalo šesť týždňov vyskladávania materiálu, skúšania a hľadania formy, v ktorej sme chceli našu performanciu prezentovať. Náš mentor nás počas týchto týždňov viedol a pomáhal priviesť k špecifickým témam, ktoré bol každý z nás ochotný diskutovať a preniesť na javisko. Kvôli covidu škola nebola preplnená tak, ako obvykle. Regulovala počet študentov, aby sme všetci mohli bezpečne pracovať. Skúšali sme počas leta, čiže nechať dvere i okná otvorené nebol problém. Pravidlá pre správnu hygienu boli prísne dodržané a vždy sme museli dodržať odstup alebo nosiť rúško. Nakoniec sme však dokázali pracovať a dokončiť náš projekt bez väčších komplikácií. Mali sme relatívne dostatok energie a neboli sme po celom dni vyčerpaní.
- Na koľko vám vyhovuje, keď sa herec zapojí do režisérovej práce/vízie vo vašej tvorbe? Aká forma spolupráce funguje medzi vašim zoskupením a režisérom?
My, Jeanne, Marc a Millie, sme tvorili predstavenie s pomocou nášho mentora Johannesa Magera. Pre našu prácu bolo dôležité mať človeka, ktorý sa na výsledok pozeral zvonka pre upratanie všetkých našich myšlienok a formovanie ich do posolstva, ktoré sme zamýšľali šíriť, k čomu nám Johannes Mager dopomohol. Usmerňoval naše želania so svojím odstupom, ale každý z nás mal zároveň svoju osobnú víziu o tom, ako by finálna produkcia mala vyzerať. Keďže sme prakticky ako materiál využili samých seba, vyhovovalo nám mať po ruke naše vlastné skúsenosti. A vďaka tomu, že sme nemali režiséra ako takého, proces tvorby bol veľmi produktívny. Na hlavnú tému nám pomáhal sústrediť sa náš mentor.
- Je niečo, čo by ste radi odkázali ostatným tvorcom tohto festivalu?
Veľmi nás mrzí, že sa tento rok nemôžeme stretnúť osobne. Bolo by skvelé spoznať sa s vami, vidieť všetky vaše predstavenia naživo, potriasť si rukami, mať možnosť zažiť Brno, vypiť si spolu množstvo vína, vidieť viacej divadla a vypiť ešte väčšie množstvo vína…
Ďakujeme za odpovědi
redakcia Meeting Pointu