Recenze – Socializmus? Raj alebo peklo?
Študenti Janáčkovej akadémie múzických umení vytvorili autorskú inscenáciu Hády – Pokusy o minulost na základe románu Sylvie Richterové Každá věc ať dospěje na své místo. Mladý tvorcovia vedú polemiku o veľmi diskutovanej historickej etape socializmu.
K historickej téme pristupujú citlivo. Nesnažia sa na túto zložitú dejinnú dekádu pozerať čiernobielo. Chcú pochopiť obe skupiny ľudí, aj tých, ktorý bývalí režim zatracujú a odcudzujú kvôli jej protiprávnosti, zároveň sa snažia pochopiť aj pre tých, ktorý spomínajú na to obdobie pozitívne.
Za ich východiskové tézy môžeme považovať:
- Socializmus bol rajom!
- Socializmus bol peklom!
Tieto dve vyjadrenia sú podprahovo motiváciou myšlienkových pochodov jednotlivých postáv. Niekto využil režim, aby sa obohatil a stal sa z neho bezstarostný posluhovač. Ďalší bráni ľudí, lebo byť komunistom bolo jediným riešením ako tak žiť dôstojný život. Niekto nie je schopný pochopiť zverstvá režimu. Turisti zo západu ho vnímajú ako atrakciu, čo ich fascinuje. Inscenácia ponúka veľa pohľadov cez jednotlivé osudy dramatických postáv. K vrstveniu myšlienky pomohla aj istá fragmentárnosť a dekompozícia výsledného tvaru ako spôsob mapovania čo najviac možných osudov a príbehov.
Dôležitou sa stala výtvarná zložka. Najvýraznejší element bol priesvitný plastový horizont javiska. Za ním sa v červenom svetle objavovali tiene socialistických pohlavárov. Na zobrazenie postáv, ktoré môžeme označiť ako „Big Brother“, ktorý všetko vidí a všetko vie. Aby dosiahli tento pocit, režisér a scénograf Igor Dostálek využil princípy tieňového divadla. Okrem toho na horizont boli premietané mreže, ktoré naznačovali uzatvorený systém a zároveň aj uzatvorené mesto Brno, ktorého osud obyvateľov sme videli. Na záver tento záves padol a celý priestor sa rozjasnil do ostro modrej farby, akoby sme sa ocitli v nebi. Treba vyzdvihnúť aj kostýmy, ktoré sa prispôsobovali aj móde jednotlivým desaťročiam. Ako postavy starli, tak sa k im veku prispôsoboval odev a zároveň líčenie. Najviac to bolo viditeľné na vlasoch, ktoré postupne šediveli.
Herci mali veľmi náročnú úlohu. Každý z nich mal jednu výraznú postavu, ktorej osud sme sledovali, ale zároveň každý z nich vytvoril mnoho ďalších epizódnych postáv. Pri tvorbe inscenačného textu sa mohli inscenátori rozhodnúť tieto postavičky škrtnúť, ale oni si vybrali tú ťažšiu cestu a zachovali ich pre podrobnejší pohľad na dobu. Pri vytvorení prorežimových obrazov zvolili miernu štylizáciu. Herecký výraz a pohyb smeroval ku groteske. Pri vážnych životných rozhodnutiach zvolili techniku psychologického realizmu.
Hudobná dramaturgia citlivo kombinovala jednotlivé melódie, aby dotvorili atmosféru danej situácie. Počas scén pionierov šla napríklad Internacionála a podobné piesne. Talianske epizódy dotvorila slávna melódia Bella ciao.
Inscenácia Hády – Pokusy o minulost sú retrospektívou mladých osobností, ktorí sa na problematiku socializmu snažia pozrieť skrz objektívnu optiku. Snažia sa vysporiadať s vlastnými národnými ale aj lokálnymi dejinami a porozumieť im.
Adam Nagy (VŠMU)